Operačné systémy Windows podporujú súborové systémy:

Na zväzkoch NTFS a FAT môžeme používať dlhé (256 znakov) i krátke (8 znakov) názvy súborov a trojznakové rozšírenie názvu súboru a používajú formát xxxxxxxx.yyy (8.3) - tie sú kompatibilné so systémom MS DOS.

• FAT (file allocation table - alokačná tabuľka súborov) bol navrhnutý pre malé disky a jednoduché štruktúry adresárov. Na zväzku sú uložené dve kópie alokačnej tabuľky súborov - v prípade poškodenia jednej sa použije druhá.
• FAT 12 – používa(l) sa prevažne na disketách.
• FAT 16 – vo W2K a WXP zabezpečuje spätnú kompatibilitu formou inovácie starších verzií a je kompatibilná s väčšinou ostatných OS. Je výhodný pre malé disky a pri používaní viacerých OS. Veľkosť klastra je určená veľkosťou zväzku a môže mať až 64 kB. Veľkosť klastra je od 512- 65 636 bajtov. Používa 2 bajty na klaster. A maximálna kapacita disku je 2 GB.
• FAT 32 je výkonnejší, najmä pre hráčov, je nenáročný na údržbu, môže spracovávať zväzky až do 2 terabajtov. Veľkosť klastrov od 512 – 32 kB. Používa 4 bajty na klaster. Nevýhodou je maximálna veľkosť súboru 2 GB. Využíva sa v externých diskoch kvôli kompatibilite s inými OS.
• NTFS (new technology file system – súborový systém novej generácie)je najdokonalejší, pri väčších diskoch a veľa súboroch je rýchlejší (aj pri fragmentovanom disku), poskytuje výkon, spoľahlivosť a funkčnosť, ktorú pri FAT nenájdeme.
• Windows 2000/XP pre ukladanie dát v šifrovanej podobe používa EFS (encrypting file systém), ktorý poskytuje zabezpečenie médiam, keď sú vytiahnuté zo systému. Pretože NTFS nie je podporovaný pre diskety, ak sa kopíruju na disketu sú stratené bez varovania.. Veľkosť klastrov môžeme určiť do 4 kB. Umožnuje taktiež kompresiu súborov a rozšírené práva prístupu jednak pre jednotlivých užívateľov a zároveň pre skupiny.

Výhody

Nevýhody