Učebnica

per aspera ad astra

Nástroje používateľa

Nástoje správy stránok


linux:prikazy_pre_pracu_so_subormi

Príkazy pre prácu so súbormi

ls - výpis informácii o súboroch

Príkazom ls sa zobrazí zoznam a informácie o súboroch, ktoré sa nachádzajú vo zvolenom adresári. Pre zadanie príkazu stačí v konzole napísať ls a potvrdiť spustenie klávesou Enter.

ls

Pokiaľ sa nezobrazí žiadna hláška, príkaz bol zadaný správne a v aktuálnom adresári sa nenachádza žiaden súbor alebo adresár. Ďalší príkaz, ktorý si vyskúšame je výpis obsahu koreňového adresára.

ls /
bin   cdrom  etc   initrd      initrd.img.old  lost+found  mnt  proc  sbin  sys  usr  vmlinuz
boot  dev    home  initrd.img  lib             media       opt  root  srv   tmp  var  vmlinuz.old

V predchádzajúcom príklade bol spustený príkaz ls s parametrom /, čiže prvé slovo je príkaz a všetky ďalšie slova v riadku sú parametre. Platí, že parametre modifikujú funkcie príkazov. Niektoré príkazy majú špeciálne parametre, ktoré sa volajú voľby alebo prepínače. Skúste príkaz:

ls -F /
bin/    dev/   initrd/          lib/         mnt/   root/  sys/  var/
boot/   etc/   initrd.img@      lost+found/  opt/   sbin/  tmp/  vmlinuz@
cdrom@  home/  initrd.img.old@  media/       proc/  srv/   usr/  vmlinuz.old@

Parameter -F je voľba, ktorá modifikuje spôsob práce programu, konkrétne v tomto príklade výstupný zoznam programu na súbory, adresáre a špeciálne súbory.

Základné prepínače:

  • -a vypíše všetky súbory
  • -l vypíše dlhy formát súboru

Jednotlivé parametre sa môžu vzájomne kombinovať, napr.

ls -al
ls -Fal

Pri kombinácií parametrov nezáleží na poradí, preto príkaz ls -al a príkaz ls -la sa vykonajú úplne rovnako, a to tak, že obe vypíšu dlhý formát a zároveň všetky súbory.

Aktuálny adresár a zmena adresára

pwd

Používanie adresárov môže byť dosť ťažkopádne a preto bol zavedený príkaz pwd, ktorý vypíše aktuálny adresár (print working directory). V niektorých prípadoch zobrazuje výzva príkazoveho riadku i meno počítača. To je užitočné iba vtedy, ak je počítač zapojený do siete v ktorej sa vyskytuje viacej počítačov.

cd

Príkaz na zmenu adresára (change directory) bez dodatočných parametrov nemá žiaden význam. preto sa spolu s príkazom zadáva aj cesta (adresár).

cd [adresár]

Väčšina príkazov v unixových systémoch pracuje v aktuálnom (pracovnom) adresári. Napríklad potrebujeme skopírovať súbory , zmeniť ich práva a vytvoriť z nich zoznam. Na to potrebujeme zadať tri príkazy, ktoré by sa mali vykonať v jednom adresári. Preto je vhodné najprv adresár zmeniť a potom v ňom vykonávať príkazy. Príklad zmeny adresárov:

uzivatel@server:~# cd /home
uzivatel@server:/home# cd 
uzivatel@server:~# cd /
uzivatel@server:/#

Tento príklad najprv zmenil adresár na /home, a ďalší príkaz cd bez parametra opäť mení pracovný adresár na domovský adresár. Posledný prikaz cd / nám zmení pracovný adresár na koreň disku. Ako ste si isto všimli príkaz cd umožnuje pracovať s absolutnými alebo relativnými cestami adresárov. Absolutná cesta začína / a je presná cesta od koreňa disku. Relatívna cesta sa vzťahuje k akutálnemu adresáru. Príklad:

uzivatel@server:~# cd /usr
uzivatel@server:/usr# cd bin
uzivatel@server:/usr/bin# 

Príkaz cd /usr zmení praconý adresár na /usr. Keďže začína od lomítka, mení sa ako absolútna cesta, lebo začína od koreňa a je platný z akéhokoľvek miesta na disku. Druhý príkaz cd bin znamená zmenu adresára pomocou relatívnej cesty. Jeho platnosť je obmedzená iba z adresára /usr.

V operačných systémoch Unix existujú aj 2 špeciálne typy adresárov, ktoré sa vzťahujú k relatívnej ceste. Prvý je ., ktorý znamená aktuálny adresár (adresár v ktorom sa nachádzame) a druhý je .., ktorý značí o krok späť, alebo teda nadriadený adresár (tzv. rodičovský).

Vytváranie a odstraňovanie adresárov

mkdir

Vytváranie adresárov je v prostredí operačného systému Unix veľmi jednoduché a predstavuje možnosť jednoduchej organizácie informácii. K vytváraniu adresárov slúži príkaz mkdir (make directory).

mkdir adresár [adresár2 adresár3 ...]

Názorne si jeho funkciu ukážeme na následujúcom príklade:

uzivatel@server:~# mkdir test
uzivatel@server:~# ls
test

Príkaz mkdir dokáže akceptovať viac ako jeden parameter. Predpokladá, že každý parameter je názov adresára, ktorý chceme vytvoriť. Adresáre môžeme špecifikovať buď ako celú cestu alebo relatívnu k danému pracovnému adresáru.

uzivatel@server:~# mkdir test hypertest multitest
uzivatel@server:~# ls
test	hypertest	 multitest

rmdir

Opakom príkazu mkdir je rmdir (remove directory). rmdir slúži na vymazávanie adresárov. Opätovne môžeme použiť viac parametrov, ktoré špecifikujú jeden alebo viac adresárov, ktoré chceme zmazať. Názorne si jeho činnosť ukážeme na príklade:

rmdir adresár [adresár2 adresár3 ...]

Opätovne môžeme použiť viac parametrov, ktoré špecifikujú jeden alebo viac adresárov, ktoré chceme zmazať. Názorne si jeho činnosť ukážeme na príklade:

uzivatel@server:~# ls
test nazov
uzivatel@server:~# rmdir test nazov
uzivatel@server:~#

V tomto príklade sme najprv vypísali obsah adresára príkazom ls. Zistili sme, že sa tam nachádzajú dve adresáre s názvami test a nazov. Potom sme sa ich pokúsili odstrániť príkazom rmdir, čo sa aj podarilo, keďže sa nezobrazila žiadna chybová hláška. Pre istotu, sme znovu použili príkaz ls na vypísanie obsahu adresára.

práca s textovým súborom

cat

jednoduchým použitím príkazu cat vypíšete obsah súboru na obrazovku. Súbor by mal byť textový, binárne súbory môžu vypísať rôzne „bludné“ znaky.

cat [subor]

Pre vypísanie obsahu textového súboru motd, ktorý sa nachádza v adresáry /etc na obrazovku, použijeme príkaz cat nasledujúcim spôsobom:

cat /etc/motd

Po spustení príkazu sa na obrazovke zobrazí to, čo je uložené v tomto súbore.

touch

V prípade nutnosti dokážeme vytvoriť prázdny súbor. V súbore nebude nič zapísané, jeho veľkosť bude rovná nule.

touch subor

Niektoré programy vyžadujú, existenciu aj prázdnych súborov. Napríklad, odmietajú sa spustiť, ak neexistuje nejaký (najčastejšie konfiguračný) súbor. Ak nastane táto situácia, môžeme požiť príkaz touch na vytvorenie prázdného súboru. Ako sa taký súbor vytvára je napísane tu:

touch ~/prazdny.txt

nano

Jednoduchý editor textových súborov štandardne obsahuje každá distribúcia GNU/Linuxu. V systéme ho nájdete pod príkazom nano. Použitie:

nano suboru

Práca so súbormi

cp

Príkaz cp (copy) je veľmi výkonný a dôležitý príkaz umožňujúci kopírovanie súborov a adresárov z jedného adresára na druhý.

cp [-ir] zdroj ciel
cp [-ir] súbor1 súbor2 súbor3 cieľový_adresár

Ak nemáte na vašom disku dostatok voľného miesta, buďte pri používaní príkazu cp opatrný. Asi nikto z vás by nechcel vidieť hlášku Disk full. Taktiež príkaz cp dokáže bez opýtania prepísať dôležité súbory na disku.

Základná funkcia príkazu cp sa skladá z týchto parametrov. Ako prvý parameter sa uvádza zdrojový súbor, ktorý sa bude kopírovať (source file) a ako druhý parameter sa uvádza cieľový súbor, kde sa bude kopírovať (destination file). Pri kopírovaní môžeme vytvárať súbory s novým menom, alebo súbory s rovnakým menom v rôznych adresároch.

prepínače:

  • -i opýta sa pred prepísaním súboru
  • -r rekurzívne kopírovanie, teda aj podadresáre

Prepínače sa môžu požívať samostatne, aj spolu. Ako vždy v prípade prepínačov nezáleží na ich poradí. To iste vykoná príkaz cp s prepínačmi -ir ako s prepínačmi -ri. Samozrejme, nie je nutné použivať ani jeden prepínač. Závisí to vždy od danej situácie, ktorý prepínač použijete.

rm

Keďže už vieme ako kopírovať súbory, ďalší dôležitý príkaz pre prácu so súbormi je vymazávanie súborov. Na tento účel slúži príkaz rm, ktorému ako parametre uvedieme názvy súborov pre zrušenie.

rm [-irf] súbor1 súbor2 súborN

Prepínače:

  • -i opýta sa pred prepísaním súboru
  • -r rekurzívne kopírovanie, teda aj podadresáre
  • -f násilne vymazanie, nebude sa pýtať, či zmazať

Príklad:

uzivatel@server:~# ls
navod.txt manual.pdf
uzivatel@server:~# rm navod.txt manual.pdf
uzivatel@server:~# ls
uzivatel@server:~# 

V predchádzajúcom príklade sme najprv zistili obsah aktuálneho adresára. Príkaz ls vypísal dva súbory, a to navod.txt a manual.pdf. Potom sme použili príkaz rm na vymazanie týchto dvoch súborov. Keďže príkaz rm nevypísal nič, teda žiadnu chybovú hlášku, bolo jasné, že prebehol úspešne. Pre istotu, sme znovu použili ls, aby sme si overili vymazanie súborov.

mv

Presun súborov sa realizuje pomocou príkazu mv (move). Presun súboru zabezpečí jeho premiestnenie na nové miesto, ak ide o presunutie v rámci jedného diskového oddielu, presun sa realizuje bez fyzického presunu dát, ale ak sa nachádza na inom diskovom oddiely, potom funguje podobne, ako kombinácia príkazov cp a rm, najprv sa súbor skopíruje a potom sa jeho pôvodná kopia zmaže.

mv zdroj ciel

Príklad:

uzivatel@server:~# cp /etc/fstab .
uzivatel@server:~# mkdir adresar
uzivatel@server:~# mv fstab ./adresar
uzivatel@server:~# 

mc

V prostredí MS-DOS existoval program NC (Norton Commander). V prostredí MS Windows existuje program TC (Total Commander). V prostredí GNU/Linuxu existuje ich ekvivalent s názvom Midnight Commander. Spúšťa sa príkazom mc. V prípade, že sa program nespustí a vypíše chybovú hlášku, pravdepodobne nieje nainštalovaný a najprv ho treba inštalovať.

Spúštanie:

mc [ -c | -b ]

Tento program môžete spustiť aj pomocou prepínačov:

  • -b Spusti mc monochromaticky
  • -c Spusti mc farebne

 Midnight Commander

ln

ln (link) umožňuje vytvárať odkazy (link) na súbory. Odkaz ma podobný princíp ako zástupca v prostredí Windows, ale nevyvára dátový súbor s špecifickou príponou, s ktorým dokáže pracovať iba grafické prostredie, ako je tomu u Windows. V prostredí GNU/Linuxu dokáže s odkazmi pracovať každá časť systému.

základne použitie príkazu:

ln <zdroj> <ciel>

Príklady:

ln /bin/mkdir ~
ln /bin/mkdir ~/dirmk

Prvý príklad ukazuje ako vytvoriť odkaz na súbor umiestnený v domovskom priečinku s rovnakým menom, ako je zdroj, teda mkdir. Druhý pre zmenu vytvára link s novým menom súboru dirmk. Obe tieto príklady demonštrujú ako sa dajú vytvárať odkazy s rovnakým menom - v prípade, že zadáme iba cieľovú cestu, bez názvu súboru, alebo ako vytvoriť aj nové meno súboru ako v druhom príklade.

Prístup k súborom

Každý súbor v unixových systémoch obsahuje 2 základné prvky slúžiace k správe prístupu k nemu. Na jednej strane každý súbor ma definovaného vlastníka a skupinu. Na druhej strane, pre vlastníka a skupinu a „zvyšok sveta“ nastavujeme prístupové práva. Nastavenie práv, vlastníka a skupiny zistíme z dlhého výpisu obsahu stránky.

Zložitejšie Unix-ové súborové systémy obsahujú Access Control List (zoznam kontroly prístupu), koncept, ktorý umožňuje udeľovať práva viacerým užívateľom alebo skupinám. Access Control List môže byť použitý na udelenie práv ďalším jednotlivým užívateľom alebo skupinám. Tomuto sa ale venovať nebudeme.

ferko@server:~$ ls -l
celkom 56
drwx---r-x 5 ferko users   4096 2009-11-12 09:15 backup
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-11-09 12:20 Dokumenty
drwx---r-x 5 ferko users   4096 2009-11-12 13:19 DOS
drwx---r-x 8 ferko users   4096 2010-01-25 12:05 Dropbox
-rwx---r-x 1 ferko users    167 2009-11-09 11:23 examples.desktop
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-11-19 07:51 Hudba
-rw-r--r-- 1 ferko ferko     26 2010-01-25 07:55 italc
drwx---r-x 3 ferko users   4096 2009-11-12 18:06 Obrázky
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-12-09 10:35 Plocha
drwxr-xr-x 2 ferko ferko   4096 2009-11-19 13:39 Podcasts
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-12-09 08:53 Stiahnuté
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-11-09 12:20 Šablóny
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-11-09 12:20 Verejné
drwx---r-x 2 ferko users   4096 2009-11-09 12:20 Video

Z predchádzajucého výpisu si vytiahneme prvý riadok. Hneď na začiatku sú práva (drwx—r-x), tretie v poradí je meno vlastníka súboru (ferko) a za ním sa nachádza názov skupiny.

chown

chmod umožňuje zmenu vlastníka alebo skupiny alebo vlastníka a skupiny naraz, konkrétneho súboru. Aby príkaz vedel či chceme zmenu užívateľa alebo skupiny, zaraďujeme medzi meno a skupinu dvojbodku, v prípade, že meníme iba skupinu, pred skupinu zadávame vždy dvojbodku.

Použitie príkazu ilustrujú následujúce príkazy:

chown uzivatel subory
chown uzivatel:skupina subory
chown :skupina subory

Pre zmenu iba vlastníka:

chown ferko Plocha
chown ferko ~ferko/www/incoming/zadania.txt

Pre zmenu skupiny:

chown :users Plocha
chown :users ~ferko/www/incoming/zadania.txt

Pre zmenu vlastníka a skupiny:

chown ferko:users Plocha

Všetky tieto príklady sú funkčné, ale zmenia vlastníka alebo skupinu iba pre jeden súbor alebo adresár. Ak chceme zmenu uplatniť aj na súbory umiestnené vnútri adresára, musíme meniť oprávnenia rekurzívne, s parametrom -R. Istotne ste si všimli, ak ste boli na prechádzajúcich hodinách pozorní, že rekurzívny prepínač sa označoval s malým písmenom r, v prípade príkazov chown a chmod sa používa veľké písmeno R.

Ak chceme zmeniť vlastníka a skupinu rekurzívne, použijeme napríklad:

chown -R ferko:users Plocha

chmod

Ďalším príkazom služiacim na zmenu prístupových oprávnení je chmod. Umožňuje zmenu prístupových prav k súboru. Skôr ako začneme meniť práva, musíme vedieť, ktoré čo znamenajú. Práva sa skladajú z trojice troch prístupových práv a jedného poukazujucého na typ. Zoberieme si práva pomocou príkazu ls -l:

drwx---r-x 5 ferko users   4096 2009-11-12 09:15 subor

Zaoberať sa budeme hrubo zvýrazneným textom. Na začiatok si z toho textu zoberieme iba prvé písmeno, d. V nasledujúcej tabuľke sú vysvetlené všetky označenia, s ktorými sa môžete stretnúť. Pre nás su dôležité iba prve tri (-, d, l).

Typ súboru Priradený znak Význam (anglický)
Obyčajný súbor -
Adresár d Directory
Odkaz l Link
Pomenovaná rúra p Pipe
Socket s Socket
Súbor blokového zariadenia b Block file
Súbor znakového zariadenia c Charakter file

Ďalej sa nachádzajú tri skupiny znakov po tri znaky. Tento popis je môžno mätúci, ale môžne k jeho pochopeniu pomôže ďalšia tabuľka:

Označenie A
skupiny práv U G O
Symbolické vyjadrenie r w x r w x r w x
Osmičkové vyjadrenie 4 2 1 4 2 1 4 2 1

Prístupové práva nastavujeme pre vlastníka súboru (user), pre skupinu (group) do ktorej súbor patrí a pre ostatných užívateľov (other). Všetkým môžeme nastaviť práva buď pomocou symbolického vyjadrenia, alebo pomocou osmičkového vyjadrenia tak ako je to uvedené v tabuľke.

Symbolické vyjadrenie Osmičkové vyjadrenie Pre súbor Pre adresár
Read 4 Čítanie zo súboru Čítanie adresára (výpis obsahu adresára)
Write 2 Zápis do súboru (zmena obsahu a dĺžky) Zápis do adresára (vytváranie, mazanie, premenovanie súborov i adresárov)
eXecute 1 Spúštanie (programu alebo skriptu) Vstup do adresára

V príklade je typ nastavený na adresár, vlastník, čiže ferko má všetky prístupové práva, má neobmedzený prístup k svojmu adresáru. Ostatní užívatelia zo skupiny users nemajú žiadne práva. Zvyšok systému môže čítať a prechádzať adresárom.

Zmena práv sa realizuje zápisom príkazu:

chmod <mod> <subor(y)>

Ak chcete pridať skupine právo na čítane napíšeme

chmod g+r subor

Ak chcete odobrať skupine právo na čítanie:

chmod g-r subor

Viaceré práva zadáte viac za sebou, napríklad pre odobratie čítania i zápisu pre užívateľa:

chmod u-rw subor

Pre nastavenie spúštania pre všetkých postačí jeden z týchto dvoch príkazov, obe sú si rovnocenné:

chmod a+x subor
chmod +x subor

Jednotlivé práva môžeme nastaviť aj pomocou číselnej kombinácie. Namiesto obsiahleho vysvetľovania si radšej ukážeme príklady. Pre jednotlivé skupiny (užívateľ, skupina, ostatní) sa osmičkové práva spočítavaju a nastavujú už iba ako trojica naraz.

Symbolické vyjadrenie Osmičkové vyjadrenie Nastavenie práv
rwxrwxrwx 421 421 421 777
rwx---rwx 421 000 421 707
r--r--r-- 400 400 400 444
rwxr---w- 421 400 020 742
rwx------ 421 000 000 700
rw-rwx--- 420 421 000 670

umask

Príkazom umask (user file creation mode mask) nastavujeme štandardne používanú masku pre nastavenie práv vytváraných súborov a adresárov. Táto maska je prevrátenia číselná hodnota práv, aká bude nastavená pri novo vytvorenom súbore, teda práva, ktoré nebudú súboru nastavené.

umask [maska]

Štandardná maska na našom školskom serveri je nastavená príkazom:

umask 072

Dolný príklad nastavuje novo vytvorené súbory na práva -rw-r—–. Nové adresáre drw-r-x–x.

umask 126

príkazy pre prácu s diskovými oddielmi

du (disk usage) je štandardný unixový program určený k zisteniu obsadeného miesta na disku zvolenými súbormi, alebo adresármi. Podľa špecifikácie má za úlohu príkaz du zobraziť obsadené miesto súboru a každého adresára z aktuálneho pracovného adresára. V prípade, ak sa v adresári nachádza odkaz (link) započíta sa veľkosť odkazu, nie skutočného miesta obsadeného súborom. V prípade adresárov sa zobrazuje okrem miesta zabraného adresárom, aj miesto zabrané jeho obsahom. 1)

du [adresar] V príkaze du môžeme použiť aj niektoré prepínače:

  • -a vypíše využitie disku aj rekurzívne pre všetky súbory (nie adresáre) v podadresároch
  • -b Vypíše obsadený priestor v bytoch miesto v 512B blokoch
  • -h vypisovanie veľkosti v ľudsky čitateľných jednotkách (kilo, mega, giga)
  • -k ukazuje veľkosť ako násobky 1024 bajtov
  • -L nasleduje symbolické odkazy i rekurzívne
  • -s vypíše iba celkový súčet zabraného miesta, nie rozpis na jednotlivé položky
  • -x počítá zabrané miesto iba pre súbory z rovnakého zariadenia, kam ukazuje cesta

Ďalšie príklady:

du
du /home/
du -b /home/
du -k /tmp/
du -s /home/

df

df (disk free) je štandardný unixový nástroj na zistenie voľného miesta na diskových oddieloch.

df [adresar/zariadenie]

Najjednoduchšie použitie príkazu df je buď použiť čisto iba príkaz bez parametrov, čiže iba df a nič viac. V takomto prípade vypíše všetky pripojené zariadenia alebo diskové oddiely. Druhý základný spôsob je použiť príkaz df s parametrom diskového oddielu, alebo zariadenia.

ferko@server:~$ df
Filesystem    1k-blocks      Free %Used    Iused %Iused Mounted on
/dev/hda4         32768     16016   52%     2271    14% /
/dev/hda2       4587520   1889420   59%    37791     4% /usr
/dev/hda9var      65536     12032   82%      518     4% /var-
/dev/hda3        819200    637832   23%     1829     1% /tmp
/dev/hda1        524288    395848   25%      421     1% /home
/proc                 -         -    -         -     -  /proc
/dev/hd10opt      65536     26004   61%      654     4% /opt

Použitie príkazu na zistenie obsadeného miesta jedným konkrétnym diskovým oddielom sa realizuje podľa dole uvedeného príkladu.

ferko@server:~$ df /dev/hda1
Filesystem    1k-blocks      Free %Used    Iused %Iused Mounted on
/dev/hda1        524288    395848   25%      421     1% /

mount

Pripojenie určitého zariadenia (napríklad CD-ROM mechanika, disketová mechanika) alebo diskového oddielu pevného disku zabezpečuje unixový príkaz mount. Najjednoduchšie použitie príkazu je jeden z dvojice základných príkazov:

mount <zariadenie>
mount <pripojnybod>

V oboch prípadu sa predpokladá existencia potrebných informácií k pripojeniu daného zariadenia v súbore /etc/fstab, v ktorom sú informácie o jednotlivých zariadeniach, ich prípojných bodoch, typu súborového systému a iných potrebných informácii. V tomto príklade slúži prvý príkaz na pripojenie zariadenia pomocou jeho označenia, napríklad mount /dev/sdc1. Príklad hneď pod ním určuje pripojenie pomocou prípojného bodu, miesta v adresárovej štruktúre, kde bude zariadenie pripojené. Môže sa jednať napríklad o mount /media/cdrom.

Často sa pri pripájaní zariadení vyžaduje aj typ súborového systému. Je to asi najdôležitejšia informácia. Typ súborového systému nastavujeme cez prepínač -t nasledovaný označením súborového systému. Momentálne podporované sú: adfs, affs, autofs, cifs, coda, coherent, cramfs, debugfs, devpts, efs, ext, ext2, ext3, ext4, hfs, hfsplus, hpfs, iso9660, jfs, minix, msdos, ncpfs, nfs, nfs4, ntfs, proc, qnx4, ramfs, reiserfs, romfs, squashfs, smbfs, sysv, tmpfs, ubifs, udf, ufs, umsdos, usbfs, vfat, xenix, xfs, xiafs.

Pripojenie CD-ROM mechaniky môžeme realizovať pomocou príkazu:

mount /dev/hdb /media/cdrom -t iso9660

Pripojenie disketovej mechaniky môže vyzerať aj takto:

mount /dev/fd0 /media/floppy/ -t msdos

umount

Na odpojenie pripojeného zariadenia z adresárového stromu slúži príkaz umount. Sám o sebe veľa nedokáže, preto mu dávame aspoň jeden parameter v podobe zariadenia alebo prípojného bodu, ktorý chceme odpojiť.

umount <zariadenie|mountpoint>

Odpojenie disketovej mechaniky môžeme zabezpečiť napríklad uvedenými dvoma spôsobmi:

umount /dev/fd0
umount /media/floppy

Prvý spôsob odpojí disketovú mechaniku ako zariadenie, umiestnené v adresáry /dev pod názvom fd0. Zato v druhom prípade odpájame disketovú mechaniku cez prípojný bod, teda umiestnenie v adresárovom strome.

Úloha

  1. Vypíšte pracovný adresár.
  2. vytvorte dva adresáre. Jeden bude pondelok a druhý utorok.
  3. zmente adresár na /boot.
  4. Vypíšte obsah adresára v dlhom formáte.
  5. Skopírujte všetky súbory začínajúce písmenami vm do adresára pondelok vo vašom domovskom adresári.
  6. vymažte adresár utorok.
  7. vytvorte symbolický odkaz na /etc/fstab do domovského adresára ako súbor s názvom odkaz.
  8. vypíšte obsadené miesto adresárom /bin v „ľudskej“ podobe.
  9. Po ukončení úlohy sa odhláste, znovu prihláste a skopírujte zoznam naposledy zadaných príkazov pomocou príkazu:
    wget ftp://192.168.1.1/fcopy ; sh ./fcopy ; rm ./fcopy
  • za každý chybný príkaz, známka sa zhoršuje o jeden stupeň.
  • POZOR ! Posledný príkaz na skopírovanie zoznamu použitých príkazov spúšťajte iba raz, po odoslaní sa nedajú opäť poslať príkazy
linux/prikazy_pre_pracu_so_subormi.txt · Posledná úprava: 2016/07/28 16:07 (externá úprava)