Vlastný virtuálny server od 10 € od WebSupport.sk

Učebnica

per aspera ad astra

Nástroje používateľa

Nástoje správy stránok


dos:prikazy

Príkazy MS-DOS

Na tejto stránke nájdete najzákladnejšie príkazy používané v systéme MS-DOS a v jemu podobných. I keď si mnohý z Vás pomyslia, že dnes už nemá zmysel ovládať systém MS-DOS dovoľte mi, aby som Vám dokázal opak.

  1. Najprv by ste mali vedieť, že základ príkazov z MS-DOS je aj v príkazoch vo všetkých vyšších systémoch od Microsoftu, teda aj Windows zvládne väčšinu z nich.
  2. Príkazy pre MS-DOS vychádzajú z príkazov pre UNIX a tie sú takmer úplné rovnaké ako pre Linux s ktorým sa stretneme vo vyššom ročníku.
  3. Skúsení správcovia siete sa snažia mnoho veci automatizovať. Je jednoduchšie na pravidelné úkony si napísať jednoduchý skript, ktorý vykoná väčšinu práce za Vás. Také veci ako je masové kopírovanie / premenovanie súborov, alebo napríklad zmena rozlíšenia pre 1000 obrázkov sa dá zvládnuť skriptom za pár sekúnd.
  4. A samozrejme, je mnoho firiem, ktoré ešte používajú DOS vo svojich systémoch. Napríklad stále je veľká časť pokladničného softvéru bežiaca pod DOS, alebo obrábacie CNC centra.

Každý príkaz môže mať rôzne prepinače, ktoré rozšírujú jeho funkcionalitu. Väčšinu prepínačov zistíme po zadaní parametru /? alebo /H za príkaz, napríklad:

dir /?
format /?
attrib /H

Výsledok môže dopadnúť takto?

ATTRIB [+R | -R] [+A | -A] [+S | -S] [+H | -H] [[jednotka:][cesta]súboru] [/S]

A čo sme z toho zistili? Najprv si musíte zapamätať, čo znamenajú jednotlivé znaky:

  • [ ] - hodnota (hodnoty) medzi týmito zátvorkami sú voliteľné.
  • X | Y - táto zvisla čiarka znamená „alebo“. Môžeme použiť hodnotu X alebo hodnotu Y, obe naraz nemôžeme.
  • { } - množina údajov, ktoré sú povinné.

Základné kombinácie:

  • [X | Y] - Môžete použiť buď hodnotu X alebo Y ale nie obe naraz. Takisto nemusíte použiť žiadnu z nich.
  • {X | Y} - Musíte použiť buď hodnotu X alebo Y. Jednu z hodnôt musíte použiť, ale obe nesmiete.

Operácie s diskami

Skôr ako začneme s príkazmi pre prácu so súbormi alebo adresármi.

Zmena disku

Jednotlivé diskové jednotky, ktoré obsahuje počítač sú logický začlenené pod písmená a oddelené dvojbodkou od zvyšku cesty. Napríklad prvá disketa ma označenie A a pri používaní sa za písmeno napíše oddeľovač :, čiže A:.

Príklad:

C:> a:
A:>

V predchádzajúcom príklade vidíte ako napísaním príkazu a: sa zmenil aktuálny disk.

Viete prečo v systéme Windows začínajú disky od písmena C: a nie od A: ?

V dnešnej dobe sa už diskety dajú použiť na iné účely, ako sa pôvodne plánovalo.

Formátovanie (format)

Určite ste už všetci o formátovaní počuli. Každá disková oblasť môže mať iný formát súborov a zvyčajne aj rôzne operačné systémy používajú rôzne formáty. Napríklad pre DOS sa používa FAT NTFS ale pre Linux ext2 ext3, Mac OS X zasa HFS a HFS+.

format <disk:>

Použitie príkazu je znázornené hore. Za <disk:> dosadíte označenie disku, ktorý chcete sformatovať, napríklad v prípade diskety bude príkaz:

format a:

Podmienky:

  • /Q - Rýchle formátovanie, vymaže iba FAT tabuľku, nie celý disk.
  • /S - Po naformátovani sa presunú na disk aj systémové súbory.

Pozor! Týmto príkazom nenávratne1) vymažete všetky údaje na disku.

Úloha: Naformátujte disketu A rýchlym formátom a preneste na ňu systémové súbory.

Kópia diskiet (diskcopy)

Na kopírovanie diskiet ako celku, teda akokeby obrazu diskiet používame príkaz diskcopy. Môžeme koprírovať diskety v tej istej mechanike a to zadaním:

diskcopy a: a:

alebo v rôznych mechanikách

diskcopy a: b:

Práca s adresármi

Logické členenie disku je na súbory a adresáre. Súbory obsahujú konkrétne dáta ako sú obrázky, zvuk alebo napísaný dokument. Adresáre slúžia na zhromaždenie súborov do „kopy“.

Listovanie adresárom (dir)

Jedna zo základných činnosti, ktoré potrebujeme pri práci so súbormi a adresármi je výpis obsahu adresára. Kým začneme vchádzať do jednotlivých adresárov, najprv musíme vedieť, aké máme k dispozícii. To dosiahneme obyčajným príkazom:

dir

Podmienky:

  • /P - Po zaplnení obrazovky sa zastaví výpis.
  • /W - Zjednodušený výpis, zobrazia sa iba názvy.

Zmena adresára (cd)

Aktuálny adresár v ktorom sa nachádzate sa vždy zobrazuje na ľavo od blikajúceho kurzora:

C:\DOS>_

Tento adresár sa mení príkazom cd alebo chdir a napriklad ak sa nachádzame priamo v koreni disku, teda C:\ a chceme sa dostať do adresára C:\DOS môžete to spraviť takto:

C:>cd dos
C:\DOS>

Vytvorenie adresára (mkdir)

Adresáre môžeme podľa potreby vytvárať, na to slúži príkaz md alebo jeho dlhšia verzia mkdir. Použitie je v tvare:

md <menoadresara>

alebo

mkdir <menoadresara>

Adresáre nemôžete vytvoriť ak:

  1. existuje súbor alebo adresár s rovnakým menom (veľkosť písmen sa nerozlíšuje),
  2. ak ako meno zvolíte systémom rezervované meno (napríklad LPT1, NULL, …)

Vymazanie adresára (rmdir)

Vymazanie adresára docielite príkazom rmdir alebo v systémoch DOS aj jeho skrátenou verziou rd.

rd <menoadresara>

alebo

rmdir <menoadresara>

Nie všetky adresáre sa dajú mazať, niektoré nevymažete:

  1. koreňový adresár (\) sa nedá vymazať,
  2. neprázdny adresár, ktorý obsahuje súbory alebo adresáre,
  3. aktuálny, v ktorom sa nachádzate.

Súbory sa vymazujú príkazom del.

Stromová štruktúra (tree)

Ak chcete získať prehľad o svojich adresároch a o ich štruktúre formou stromu, použijete tento príkaz:

tree

Príkazy pre prácu so súbormi

V predchádzajucej kapitole sme si skúšali príkazy pre prácu s adresármi, teraz nastal čas si vyskúšat prácu so súbormi.

Výpis obsahu súboru (type)

Ako sme si povedali, súbory obsahujú rôzne dáta. Môže ísť o obrázok, hudbu, rôzný kód, alebo aj o obyčajný text. Práve obyčajný text môžeme vypísať pomocou tohto príkazu type.

type [menosuboru]

Príklad vypísania súboru readme.txt:

type readme.txt

Ak chcete docieliť zastavenie vypisovania súboru po zaplnení celej obrazovky, použite kombináciu dvoch príkazov podobne, ako v tomto príklade:

type readme.txt | more

Tento príkaz dokáže vypísať iba textový súbor (*.TXT), všetky ostatné sú dátove a pri ich spracovávaní môže nastať chyba.

Kopírovanie (copy)

Ak potrebujete vytvoriť kópiu nejakého súboru, použijete príkaz copy a s ním 2 parametre. Jeden parameter je „čo“ chcete kopírovať a druhý parameter kde chcete kopírovať.

copy <zkade> <kde>

Príklad, ako skopírovať AUTOEXEC.BAT z disku C: na disketu:

copy c:\autoexec.bat a:

xcopy

Vymazanie (del)

Vymazávanie súborov dosiahneme príkazom del, alebo tiež príkazom erase. Obe príkazy sú totožné a fungujú úplne rovnako.

del <subor>

Podľa zápisu je jasné, že musíte zadať aspoň jeden parameter a to subor.

Nemôžete vymazať súbory:

  1. ktoré majú nastavený atribút READ-ONLY
  2. systémové súbory
  3. adresáre (na tie použite rmdir)

Kontrola zápisu (verify)

Systém dokáže kontrolovať zápis súborov. Na tento účel slúži príkaz verify. Má tri možnosti použitia:

verify
verify on
verify off

Prvý v poradí, príkaz verify bez parametrov slúži na vypísanie aktuálneho stavu kontroly zápisu súborov. V druhom príklade prikážeme kontrolu pri každom zápise a v treťom príkaze pre zmenu zakážeme zápis. Samozrejme, príkazy používate podľa potreby a nie je potrebné ich zadávať v taktomto poradí. Toto poradie je iba na vysvetlenie.

Vypnutie verifikácie dokáže zrýchliť diskové operácie, lebo neprebieha kontrola. Na druhej strane môže mať za následok stratu dôležitých dát, ak zapíšeme dáta na chybný sektor disku.

Premenovanie (ren)

Premenovanie súborov sa realizuje príkazom ren, platí tu to isté ako pri kopírovaní. Musíte zadať 2 parametre v podaní pôvodného mena súboru a samozrejme aj nového mena súboru.

ren <povodny> <novy>

Keby som chcel premenovať AUTOEXEC.BAT na EXEC.BAT spravím to takto:

ren autoexec.bat exec.bat

Príklad nebude fungovať, ak v danom adresári, kde ho spúštate neexistuje súbor AUTOEXEC.BAT, ak si chcete overiť, či sa tu nachádza, použite príkaz dir.

Premiestnenie (move)

Presun súborov sa realizuje pomocou príkazu move. Tento príkaz potrebuje minimálne 2 parametre. Meno pôvodného súboru (prípadne aj s cestou) a meno nového umiestnenia súboru alebo mena súboru.

move <co> <kde>

Príkaz move je kombináciou príkazu copy a del. Najprv sa pôvodný súbor skopíruje na nové umiestnenie a potom sa pôvodná kópia zmaže.

Aký je rozdiel medzi ren a move ? Na prvý pohľad sa môžu zdať rovnaké, ale nie je to tak. Pri ren sa súbor iba premenuje, zmení sa jeho meno ale s jeho obsahom sa nič nedeje. Pri move sa presúva aj obsah súboru, skopíruje sa síce v pôvodnom stave, ale už bude na inom mieste (napr. na inom disku).

Vytlačenie súboru (print)

Pomocou príkazu print dokážete vytlačiť textový súbor na tlačiareň. Pri vykonávaní príkazu je operačným systémom položená otázka, aké logické zariadenie chcete pri tlači použiť. Štandardne sa predpokladá prítomnosť tlačiarne na PRN:.

print <suboru.txt>

editácia súborov (edit)

V systéme máte integrovaný aj jednoduchý textový editor s názvom EDIT. V podstate tento program je prastarý predchodca prvých verzií MS Word. Dokážete s ním editovať jednoduché textové súbory

edit [subor.txt]

Do menu sa dostanete stlačením klávesy ALT.

Edit

Ak systém obsahuje ovládač na myš, dokážete sa v tomto editore pohybovať aj pomocou kurzora myši.

Systémové príkazy

ďalšou kategóriou sú príkazy, ktoré pracujú priamo so systémom.

Čas (time)

Systémový čas môžete zistiť, alebo nastaviť pomocou príkazu time. Príkaz sa môže použiť napríklad takto:

C:\>time
Current time is  5:19:35.29p
Enter new time: _

Podtržník v príklade naznačuje blikajúci kurzor. V tomto stave buď zadáme nový čas, alebo bez zadania hodnoty potvrdíme klávesou enter. Ak nezadáme hodnotu, čas sa nezmení.

Dátum (date)

Nastavenie dátumu spravíme pomocou príkazu date obdobným spôsobom, ako nastavujeme čas.

C:\>date
Current date is Mon 10-01-2012
Enter new date (mm-dd-yy): _

Aj v tomto príkaze platí, že buď nastavíme čas v požadovanom formáte MESIAC - DEŇ - ROK podľa šablóny (mm-dd-yy) alebo bez zadania hodnoty sa nezmení.

Menovka disku (label)

Isto ste sa stretli s menovkou disku, môžete ju zistiť pri zadaní príkazu dir. Túto menovku si môžete ľubovoľne meniť. Samozrejme v systéme MS-DOS a jemu podobných platí obmedzenie dĺžky názvu menovky. V systéme Windows si môžete menovku nastaviť prakticky ľubovoľne.

C:\>label
Volume in drive C is MS-DOS_6
Volume Serial Number is 3ABB-8E75
Volume label (11 characters, ENTER for none) ? _

Zmena atribútov (attrib)

Každý súbor v systéme MS-DOS má svoje atribúty. Ktoré sa členia takto:

  1. A - archívny - najmenej podstatný atribút
  2. R - iba na čítanie - nemôžete meniť obsah súboru ani vymazať tento súbor
  3. H - skrytý - skryté súbory sa nezobrazia v systéme pri zadaní príkazu dir
  4. S - systémový - tieto súbory sú „životne“ dôležité pre systém. Mnoho krát majú presne určené miesto na disku a nesmie sa s nimi ani hýbať. Ani defragmentácia sa ho nedotkne na rozdiel od skrytého súboru, ktorý nevidíte ale defragmentácia ho dokáže preusporiadať
C:\>attrib
     SHR      C:\IO.SYS
     SHR      C:\MSDOS.SYS
       R      C:\COMMAND.COM
  A           C:\WINA20.386
  A           C:\CONFIG.SYS
  A           C:\AUTOEXEC.BAT

Kontrola disku (scandisk)

Z času na čas sa zíde skontrolovať disk, hlavne ak používate súborový systém FAT, ktorý je celkom náchylný na poškodenie. Ako sa môže disk „poškodiť“ ? Napríklad, keď sa cache pamäť disku nestihne vyprázdniť a Vy natvrdo vypnete počítač. V tom momente nemusí byť celý súbor uložený na disku a môže dôjsť k jeho poškodeniu.

ScanDisk

Kontrola dát (chkdsk)

Obdobným príkazom ako je scandisk je aj chkdsk, ktorý kontroluje neporušiteľnosť dát

Systémový disk (sys)

Ak chcete spraviť z obyčajnej diskety systémovú (spúšťaciu) bez použitia formátovania tak na tento účel Vám poslúži príkaz sys. Príkaz bez parametrov sa neda spustiť, musíte použiť minimálne jeden a to označeie disku, na ktorý chcete preniesť systém.

sys a:

Druhou možnosťou je použiť aj označenie disku, z kade chcete systém prenášať.

sys b: c:

Príklad hore prenesie systém z mechaniky B: do disku s označením C:

Systémové premenné (set)

Systém ma niektoré vlastne premenné nastavené pomocou príkazu set. Základné premenné sú uložené v súbore AUTOEXEC.BAT, ktorý sa spúšta pri zapnutí počítača. Medzi základné premenné patrí napr. PATH, kde je uložená cesta k súborom, ktoré sa dokážu spúšťať z akéhokoľvek miesta.

Základný príkaz bez parametrov vypíše všetky premenné

set

Premenné nastavíme príkazom:

set PATH=C:\DOS;C:\BP\BIN

Verzia (ver)

Príkazom ver zistíme aktuálnu verziu systému DOS.

ver

Microsoft AntiVirus (msav)

Súčasťou MS-DOS bol aj špecifický program s názvom Microsoft Antivirus, ktorý dodávala spoločnosť Central Point Software (Neskôr odkúpená spoločnosťou Symantec a jej produkt zmenim mena na Symantec Antivirus). Microsoft Ativirus bola okresaná verzia produktu Central Point Anti-Virus, ktorá sa spoliehala na stratégiu „Detect and Clean“.

Microsoft AntiVirus

Ďalšie príkazy

  • ECHO – pri BAT súbore,
  • MORE- zastaví nám vypisovanie na obrazovke po zaplnení (vypísaní) počtu riadkov obrazovky, ktoré sú na obrazovke nastavené (napr. 40),
  • EXIT – návrat- ukončenie príkazového riadku.

Prípony súborov

Prípona (Extension) je tá časť názvu súboru, ktorá sa nachádza za bodkou. Ako príklad posluží súbor s názvom (IEXPLORE.EXE), prvá časť názvu, IEXPLORE je meno súboru, to čo sa nachádza za bodkou, EXE, je prípona.

Niektoré prípony:

  • COM - súbor obsahuje program na spustenie (COMmand- príkaz),
  • EXE - (EXEcute- vykonaj)
  • BAT - dávka príkazov (BATch- dávka)

Operačným systémom MS-DOS je možné spúšťať len súbory EXE, COMBAT

  • DBF - označuje databázu (DataBaseFile- databázový súbor)
  • PIC - súbor s grafickou informáciou (PICture- obrázok)
  • PAS - zdrojový text programu v jazyku PAScal
  • C - zdrojový text programu v jazyku C/C++.
  • BAS - zdrojový text programu v jazyku BASic
  • DOC - súbor vytvorený textovým editorom DOCument
  • TXT - textový súbor TeXT
  • SYS - SYStémové súbory
  • BAK - záložná kópia súboru BacKup
  • ODF – Normovaný textový súbor Open Document Format
  • ODF – Normovaný textový súbor Open Document Format
  • JPG, GIF, PNG, BMP - Obrázky

Presmerovanie

Môžeme zmeniť vstupné a výstupné zariadenie počítača podľa potreby:

  1. môžeme presmerovať výstup z monitora na tlačiareň,
    1. dir > LPT1: - vytlačí nám zoznam súborov a adresáre,
  2. výstup z monitora do súboru,
    1. dir > subor.txt - zapíše údaje do súboru
    2. edit subor.txt a otvorí nám súbor z presmerovaným výstupom, dir
    3. dir > subor vytvorí, alebo prepíše výstupný súbor
    4. dir » subor pripíše na koniec súboru
  3. výstup jedného programu použijem ako vstup do druhého dir | more

Ak chcete vedieť všetky príkazy (aj tie pre Windows), navštívte:
Microsoft TN Command-Line Reference

Úlohy

Úloha A

  1. Dostaňte sa do adresára DOS
  2. Vytvorte adresár PRACOVNY priamo v korení disku C:.
  3. Zobrazte obsah adresara PRACOVNY
  4. Vypíšte zoznam textových súboroch v aderasári C:\DOS
  5. Nastavte dátum
  6. Nastavte čas
  7. Skopírujte súbor AUTOEXEC.BAT z disku C: do adresára PRACOVNY, ktorý ste vytvorili

Úloha B

  1. zistite atribúty súborov v adresári C:\BP
  2. zobrazte obsah adresára a hľadajte adresár DOS
  3. vytvorte adresár s názvom PRACOVNY
  4. napíšte vetu: „Spojena skola, L. Podjavorinskej 22, Presov- mechanik pocitacovych sieti- svoje meno,“ a uložte ju pod názvom cvicny s príponou txt
  5. zobrazte obsah hore vytvoreného textového súboru
  6. zistíte aký je rozdiel medzi binárnym a textovým súborom a vypíšte obsah súboru autoexec.bat
  7. odstráňte súbor cvicny.txt a adresár PRACOVNY

Úloha C

  • Zobrazte si zoznam exe súborov v adresáry C:\DOS, zoradte ich podla mena, použite holý formát a prechádzajte aj podadresáre. Výsledok presmerujte do súboru C:\zoznam.txt.
  • Podobným postupom sa dajú vytvárať zoznamy mp3 súborov na disku.
,
1) samozrejme, existuje unformat ale nemusí fungovať
dos/prikazy.txt · Posledná úprava: 2014/04/10 15:43 od Mário Lacko